Róbert Károly sa narodil v roku 1288 v rodine anjouovských kráľov. Róbert Károly bol korunovaný trikrát. Najprv v roku 1301 ostrihomským arcibiskupom, v roku 1308 s novou korunou v Budíne a napokon v roku 1310 po tretí raz. To všetko preto, že za skutočného kráľa bol uznaný len ten, koho ostrihomský arcibiskup v Székesfehérvári so Svätou korunou ustanovil za vládcu.

Za vlády Róberta Károlyho dosiahlo Uhorsko aj výrazný územný rozmach. V roku 1312 obsadila SV časť krajiny a nahradila kráľovské sídlo Budín Temešvárom. Krajinským pánom skonfiškoval pozemky, z ktorých si časť ponechal a zvyšok rozdelil medzi svojich prívržencov.

Zaviedol daň z brány a nariadil tridsaťdňové clo na dovážaný a vyvážaný tovar. Desiatok zarobený z baníctva ponúkal zemepánom. V roku 1335 na kráľovskom stretnutí vo Vyšehrade vznikla namiesto Viedenskej cesty nová obchodná cesta.

Zomrel v roku 1342. Na tróne nastúpil jeho syn Lajos.

Pri razení mincí uhorskí panovníci vo všeobecnosti uprednostňovali striebro pred zlatom. Róbert Károly I. sa však vrátil k razbe zlatých mincí a tým sa snažil o zjednotenie uhorského menového systému. Zlatý forint sa stal nielen zlatou mincou, ktorú razili uhorskí panovníci, ale zohral významnú úlohu aj v okolitých krajinách. Na lícnej strane mince sa nachádza skratka mena Róberta Károlyho, zdobená symbolom rodu Anjouovcov, ľaliou Anjouovcov, pričom na druhej strane mince je vyobrazený patrón Florencie.

Okrem zlatého forintu dal do obehu aj mnoho iných strieborných mincí, napr. garas, denáre a parvus.