III. Károly bol členom rodu Habsburgovcov. V roku 1711 nastúpil na trón v Uhorsku a Česku a neskôr sa stal aj rakúskym panovníkom.

Z hľadiska uhorských dejín bolo jednou z najvýznamnejších udalostí za jeho vlády Rákócziho povstanie, ktorého hlavným cieľom bola nezávislosť od habsburskej nadvlády. Povstanie bolo neúspešné, ale spôsobilo ďalšiu politickú nestabilitu v krajine. III. Károly sa snažil čo najviac zapojiť Uhorsko do habsburskej ríše.

Zomrel v roku 1740, na uhorskom tróne ho vystriedala jeho dcéra Mária Terézia.

III. Za vlády Károlyho došlo v oblasti uhorského mincovníctva k významným zmenám, ktoré zahŕňali aj modernizáciu techniky razenia mincí. Začiatkom 17. storočia ťahala uhorské hospodárstvo nadol kríza a vysoká inflácia.

V záujme stabilizácie ekonomickej situácie III. Károly zaviedol nové techniky razenia mincí, pričom jedným z najdôležitejších faktorov boli tzv išlo o „konsolidačné razenie mincí“, ktoré sa sústreďovalo na obsah striebra. Pri konsolidačnej razbe mincovne používali kvalitnejšie striebro ako predtým, a tak dokázali dosiahnuť stabilnejší výmenný kurz. Od roku 1715 sa razili konsolidačné mince a v ostatných rokoch boli zavedené ďalšie nové mince.

Medzi nové techniky razenia mincí patrila tzv aj „vydieranie“. Mince boli vyrobené lismi, ktoré poskytovali vyššiu lisovaciu silu. Táto technika umožnila, aby boli mince technicky kvalitnejšie a esteticky krajšie ako predtým.

To všetko prispelo k zníženiu inflácie, zvýšeniu daňových príjmov a zlepšeniu ekonomickej situácie ríše.
III. Károlyho raziaca politika a raziaca technika výrazne prispeli k stabilizácii uhorského hospodárstva.