Zsigmond Báthori, člen rodu Báthoryovcov, sa narodil 20. marca 1572 vo Várade a zomrel 27. marca 1613 v Libochoviciach. V rokoch 1586 až 1602 bol niekoľkokrát sedmohradským kniežaťom a v roku 1598 aj vojvodom z Ratiborska a Opole v Sliezsku. Keď bol Zsigmond ešte dieťa, na žiadosť svojho otca bol v roku 1581 zvolený za vojvodu po boku svojho strýka kniežaťa. István Báthory. Po smrti svojho strýka prevzal v roku 1586 kniežací titul. Snem ho v roku 1588 vyhlásil za plnoletého, ale až potom, čo súhlasil s vyhnaním jezuitov z krajiny. Ako silný zástanca katolíckeho náboženstva sa medzi protestantmi rýchlo stal nepopulárnym Vstúpil do Svätej ligy proti Osmanskej ríši, no keďže o svojom pláne nedokázal presvedčiť parlament, v roku 1594 odovzdal vládu svojmu synovcovi Báthorymu. Boldizsár. Onedlho sa však s pomocou kapitána Istvána Bocskaia vrátil na trón a zajal a následne zavraždil opozičných pánov a svojho synovca. Oženil sa s rakúskou arcivojvodkyňou Máriou Krisztiernou II. Neter cisára Rudolfa, ale jej manželstvo nebolo nikdy anulované, pravdepodobne pre jej homosexualitu. V spojenectve s kniežaťom Mihálym Vitézom z Havasalföldi a kniežaťom Ștefanom Răzvanom z Moldavska porazil Turkov pri Gyurgyevo, ale po triumfe nasledovala séria tureckých víťazstiev, preto v roku 1598 abdikoval. V prospech Rudolfa ho Bocskai presvedčil, aby sa vrátil, no keďže sa nevedel dohodnúť s Turkami, v roku 1599 opäť rezignoval, tentoraz v prospech svojho bratranca, kardinála Andrása Báthoryho.

Za vlády sedmohradského kniežaťa Zsigmonda Báthoriho v rokoch 1586 až 1599 prešlo sedmohradské mincovníctvo výrazným rozvojom. Ako pečať svojho spojenectva s Habsburgovcami začal princ v roku 1588 raziť zlatý forint, na ktorom bol okrem habsburského erbu aj jeho vlastný erb. Počas pätnásťročnej vojny hrali tieto peniaze významnú úlohu v obchodných a finančných transakciách, Zsigmond Báthory razil aj strieborné mince, medzi ktorými bol najrozšírenejší 20 kraj. Na týchto minciach je vedľa princovho portrétu nápis "SIGISMUNDUS GR PRINCEPS TRAN. ET SERV. REGIS HUNG." Kniežacie razenie mincí výrazne prispelo k rozvoju sedmohradského hospodárstva. Peniaze hrali dôležitú úlohu nielen v obchodných a finančných transakciách, ale aj pri zvyšovaní autority a mocenského postavenia kniežaťa.