Helena Augusta, významná osobnosť Rímskej ríše, bola matkou cisára Konštantína, ktorý je známy ako prvý kresťanský cisár Helena sa narodila okolo roku 250, pravdepodobne v Bitýnii (dnes Turecko), stala sa kresťankou a Zohrala dôležitú úlohu v kresťanstve pri podpore komunity Helena podľa tradície odcestovala do Jeruzalema, aby našla kríž na Golgote a nechala na mieste postaviť kostol zomrel vo veku 80 rokov, pravdepodobne v roku 329. Život a viera Heleny Augusty zanechali hlbokú stopu v dejinách kresťanstva. Bola prvou kresťanskou cisárovnou a jej pamiatka stále žije v kresťanskej tradícii a umení.

Cisárovná Helena Augusta, matka cisára Konštantína, vládla Rímskej ríši v rokoch 324 až 329 až do smrti svojho syna. V tomto období razil množstvo mincí zdôrazňujúcich jeho postavenie panovníka. Na lícnej strane mincí je portrét Heleny, často s nasledujúcimi nápismi: „AVG. HELEN(A)“ (Najvyššia cisárovná Helena) alebo „CONSTANTINI AVG(usti) MATER“ (matka cisára Konštantína). Na reverze sú často zobrazené symboly panovníckeho rodu, ako je kríž alebo cisársky Aquila (orol).Helenine mince sú významnými dielami neskoroantického umenia Rímskej ríše. Portréty sú precízne spracované a vyžaruje z nich sila a dôstojnosť cisárovnej. Symboly na rube označujú začiatok novej, kresťanskej éry impéria.Helenine mince sú dôležitou súčasťou numizmatických zbierok Rímskej ríše.